Zahadna

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Diabol s tvárou anjela

Narodená v dnešný deň , pred niekoľkými rokmi .....


Lucrezia Borgia narodená 18.4. 1480

Vraj smilnila s otcom i bratom, spáchala niekoľko vrážd jedom a bola majsterkou v intrigách. Anjelsky krásna Lucrezia Borgiová dospela až na sklonku života k poznaniu, že človek nemôže byť šťastný, ak žije bez akejkoľvek morálky.



Jej otec Roderigo Borgia, pôvodom zo Španielska, sa stal už v dvadsiatich piatich rokoch kardinálom. Titul mu dal jeho strýko, pápež Kalixt III. Usadil sa v Ríme, kde bolo najbližšie k cirkevnej moci a majetkom. Mal veľa mileniek a potomkov, ale len Vanozziných troch synov a jej dcéru Lucreziu uznal za svojich. Postupne vydal svoju milenku za troch mužov, z ktorých dvaja zomreli za záhadných okolností. Každému z nich pri sobáši udelil cirkevnú funkciu i majetok.

Svadba na tretí pokus

Keď mala Lucrezia jedenásť rokov, otec ju zasnúbil so šľachticom Cherabinom de Centeles, za ktorého sa mala do roka vydať. Neprešli však ani dva mesiace a notár pripravil ďalšiu manželskú zmluvu s bohatším grófom Gasparom d’Aversom. Ani jedného z týchto španielskych šľachticov Lucrezia nepoznala. Roku 1492 sa stal Roderigo pápežom a prijal meno Alexander VI. Gasparo zrazu nebol vhodným partnerom pre pápežovu dcéru, a tak mu vyplatili jej sľúbené veno tridsaťtisíc zlatých a zrušili s ním svadobnú zmluvu. V trinástich sa Lucrezia vydala za Giovanniho Sforzu, grófa z Pesara. Keď si ju priviedol do svojho malého kniežatstva, ľudia z celého okolia sa podľa miestneho kronikára „prišli pozrieť na krásnu pápežovu dcéru ako na zázrak“. Lucrezii sa však v tomto zapadákove nepáčilo a čoskoro sa vrátia do Ríma. Mala tam nádherný palác, v ktorom ju navštevovali vyslanci, diplomati, šľachtici… Bolo známe, že je otcovým miláčikom a mnohí sa obracali na ňu, ak chceli niečo u neho vybaviť. Naučila sa umeniu konverzácie, ovládala päť jazykov a hoci nebola ešte dospelá, robila už vlastnú politiku. V Ríme sa povrávalo, že pri svojich kalkuláciách sa neštítila ani vrážd. Najímala si vraj zabijakov alebo sama vraždila jedom. Jej moc rástla a ak chcel žiť jej manžel s ňou, musel prísť do Ríma. Tam zistil, že je pre Borgiovcov príliš bezvýznamný a chcú sa ho zbaviť. Aby ho neotrávili, dával si každé jedlo vopred ochutnať. Keď sa však dozvedel, že ho chcú zavraždiť mečmi, ušiel do Pesara. Pápež od neho žiadal, aby dal súhlas na rozvod, bez toho ich rozviesť nemohol. Giovanni verejne rozprával, že je to preto, lebo ju chcú Borgiovci pre seba, Lucrezia vraj spáva nielen s otcom, ale aj s bratom Cesarom, ktorý bol už od osemnástich rokov kardinálom. Keď však Giovannimu sľúbili, že si môže nechať ženino veno, napokon pred svedkami vyhlásil: „S Lucreziou som nikdy nemal pomer, naše vyše trojročné manželstvo sa nenaplnilo.“ Borgiovci rozchýrili, že Giovanni je impotent a Lucrezia ešte stále panna.

Kto bol otcom?

Čoskoro po rozvode chceli Lucreziu vydať za knieža Antonella Senseverina, ale jeho otec odmietol pytačov so slovami: „Náš počestný rod si celé stáročia priveľmi stráži svoju povesť, aby mohol medzi seba prijať ženu, o ktorej všetci vedia, že je dcérou pápežovou a milenkou otcovou i bratovou.“ Voľná Lucrezia v tom čase striedala mužov a zabávala sa na bujarých orgiách. Na jednej z nich, ktorú opísal kronikár Johannes Buchhard, pozvali päťdesiat kurtizán. Pred očami Lucrezie, jej otca i brata Cesara tancovali nahé so sluhami a napokon usporiadali preteky v súložení. Potom sa však Lucrezia tajne zaľúbila do Pedra Calderina, ktorý robil posla medzi ňou a otcom. Keď sa o tom dozvedel brat Cesare, naháňal Pedra s dýkou v ruke po vatikánskych chodbách. Chcel sa zachrániť v sieni, kde sedel na tróne Alexander VI., Cesare ho však tam zastihol a pred očami pápeža ho poranil dýkou. Odniesli ho do jeho izby a ošetrili, ale v noci ho zabil najatý vrah. O niekoľko mesiacov neskôr sa Lucrezii narodil syn Giovanni, o ktorom pápež vyhlásil, že je Cesarov. Čoskoro po tom však uznal dieťa za vlastné, a tak sa nevie, ktorý z troch mužov bol jeho otcom. Je možné, že Lucrezia spávala s každým z nich.

Vražda manžela

V osemnástich sa Lucrezia vydala za Alfonsa Aragónskeho a o rok neskôr sa jej narodil syn Rodrigo. So šarmantným vojvodom žila dva roky v šťastnom manželstve, potom ho však v noci na ulici prepadli ozbrojenci a dosekali mečmi. Pred smrťou ho zachránil príchod pápežskej gardy, ktorá prišla na jeho volanie o pomoc. Humanista Vincenzo Clameta, ktorý prichýlil raneného šľachtica v dome, tvrdil, že útok zosnovala Borgiovská rodina. Lucrezia sa osobne starala o zraneného manžela. Ani na okamih neopustila jeho lôžko a sama mu varila, aby ho neotrávili, na jeho liečenie pozvala dvoch lekárov až z Neapola. Raz do Alfonsovej izby vtrhli Cesareho ozbrojenci a tvrdili, že na príkaz Alexandra VI. majú lekárov zavrieť do väzenia. Lucrezia sa vydala za otcom, aby ho požiadala o vysvetlenie. On o ničom nevedel a keď sa vrátila späť, v rukách jedného z ozbrojencov zbadala povraz s drevenou latkou. Alfonso bol zaškrtený.

Z hriešnice svätica

V dvadsiatich sa Lucrezia vydala za ďalšieho vojvodu Alfonsa d’Este. Ženu zaťaženú „smrteľnými hriechmi“ najprv do rodiny nechceli, súhlasili až po tom, keď jej Alexander dal „nesmierne vysoké veno“. Lucrezia sa musela presťahovať k manželovi do Ferrary a svojich synov nechať v Ríme. Kurtizánu navyknutú rozhadzovať peniaze spočiatku manžel vydeľoval pomerne malou sumou, postupne si však vydobyla čoraz viac. Mala niekoľko potratov a Alfonsovi porodila päť detí, z nich sa však len dvaja synovia dožili dospelosti. Podvádzala ho najmenej s dvomi milencami, s jeho švagrom Francescom a básnikom Pitrom Bembom. Na sklonku svojho života zrušila honosné slávnosti, modlila sa celé hodiny za odpustenie hriechov, dotovala kostoly a kláštory, ba dokonca nosila hrubý odev kajúcnikov. V tridsiatich deviatich rokoch, po ťažkom pôrode dcéry, Lucrezia zomiera. To sa už začalo šíriť hnutie Martina Luthera, ktoré bolo reakciou na život jej otca Alexandra VI., „najzhýralejšieho zo všetkých pápežov“. Európu čakali dlhé roky vojen medzi protestantmi a katolíkmi.

Niečo pre zaujímavosť | stály odkaz

Komentáre

  1. vyborne
    prijemne a poucne citanie. Dik.
    publikované: 19.04.2007 16:53:05 | autor: prevazneneskodna (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Prevazneneskodna
    Ďakujem ... :-) Treba sa niečomu aj poučiť a na také osoby by sa veru nemalo zabúdať ..... ženy trovičky a kurtizány ....to je naša minulosť :-)
    publikované: 19.04.2007 17:59:44 | autor: Zahadna (e-mail, web, autorizovaný)
  3. nie je to zle, ale chyba tam dost inych zaujimavosti a nie je vsetko tak...
    ako je to tu zverejnene... kto si bez chyby,hod do mna kamenom
    publikované: 19.10.2009 01:47:49 | autor: Lucrezia (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Ako sa to vezme
    čakala som niečo viac...nemuseli to byť intrigy nenávisť a smilstvo toho tam bolo až až, ale čakala som niečo pútavejšie, čo čitateľa strhne k čítaniu.
    publikované: 31.03.2010 09:23:05 | autor: Ali (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014